1. mája 1871 začali stavať novú budovu Prvého slovenského gymnázia, ktorá sa neskôr stala národnou kultúrnou pamiatkou. Pôvodný plán bol postaviť ju ako jednopodlažnú, ale už v júni toho istého roku sa rozhodlo, že ju postavia poschodovú. V tom čase sa tohto zámeru ujal PhDr. Ivan Branislav Zoch. Prekreslil plány a začlenil do nich návrh A. Tribusa, ktorý odporúčal „aby z obidvoch strán schody viedli na poschodie.“ Zoch zároveň zhotovil i plány pre krov strechy. Budova gymnázia je postavená v romanticky chápanom neskoro klasicistickom slohu a vybudovali ju zo zbierok a darov slovenskej chudoby. Za výrazne sťažených podmienok sa podarilo výstavbu gymnázia koncom januára 1873 dobudovať tak, že v nej bolo k dispozícii päť miestností, v ktorých sa mohlo začať učiť.
4. február 1873 sa výraznou mierou zapísal do histórie gymnázia, ako aj do našich národných dejín. V tento deň budovu vysvätil evanjelický kňaz Samuel Tomášik.
Pôdorys novej budovy Slovenského evanjelického a. v. gymnázia, čelný pohľad a riešenie strechy.
(Zdroj: Archív múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej)
Pohľadnica nákresu novej dvojpodlažnej budovy gymnázia vytlačená PhDr. Ivanom Branislavom Zochom, profesorom gymnázia v jeho kamenopisnom ústave v roku 1871. Predávala sa po 20 grajciarov a čistý zisk z predaja bol venovaný na výstavbu budovy gymnázia.
(Zdroj: archív Dušana Dubovského, fotografiu poskytol Pavol Ferdinandy)
Žreb vecnej lotérie organizovanej v prospech výstavby novej budovy Prvého slovenského gymnázia. Tento žreb navrhol a vytlačil PhDr. Ivan Branislav Zoch.
(Zdroj: archív Dušana Dubovského, fotografiu poskytol Pavol Ferdinandy)
Vtedajšia doba bola čím ďalej, tým menej naklonená slovenskej myšlienke. Činovníci a profesori gymnázia boli obviňovaní z panslavizmu, v tom čase najväčšieho zločinu v Uhorsku. Napriek tomu sa nedali odradiť a podarilo sa im spolu s mnohokrát ponižovaným slovenským ľudom v stavbe pokračovať. Toto nadšenie však netrvalo dlho. Tlak na gymnázium naberal na intenzite a 20. augusta 1874 bolo násilne zrušené.
Aj po týchto udalostiach slúžila nová budova Prvého slovenského gymnázia školstvu. Od roku 1876 v budove pôsobila Štátna meštiacka škola a v roku 1890 zriadili v prízemnej budove a jej areáli Štátnu vyššiu obchodnú školu. Na obidvoch školách sa vyučovalo v maďarskom jazyku a existovali až do rozpadnutia Uhorska v roku 1918. Až po vzniku prvého Československého štátu sa do gymnázia vrátil slovenský jazyk. 16. februára 1920 sa v budove začalo vyučovať na Československom štátnom reálnom gymnáziu, ktoré však existovalo len niekoľko rokov, nakoľko zaniklo v školskom roku 1928/1929. Od 1. septembra bola v budove zriadená Štátna meštiacka škola.
Najstaršia zachovaná pohľadnica s prízemným domom a prvou telocvičňou v Revúcej, ktoré sú súčasťou areálu novej budovy gymnázia. Patrili Štátnej meštianskej škole a Štátnej vyššej obchodnej škole. Na začiatku 20. storočia ju vydal Izsó Lévai, majiteľ tlačiarne v Rimavskej Sobote, ktorý mal v rokoch 1903 – 1912 filiálku v Revúcej. Odoslaná bola 30. septembra 1906 a jej vydanie zatiaľ poznáme v dvoch obmenách.
(Zdroj: archív Dušana Dubovského, fotografiu poskytol Pavol Ferdinandy)
Nová budova gymnázia na pohľadnici z roku 1913. Vydal ju Dezsö Fehér v rokoch 1912 – 1924, majiteľ revúckej tlačiarne. V budove sídlila Štátna meštianska škola.
(Zdroj: archív Dušana Dubovského, fotografiu poskytol Pavol Ferdinandy)
Počas druhej svetovej vojny, od 18. augusta 1944 bola celá budova a všetky miestnosti v nej, vrátane telocvične, využívané ako útočisko pre utečencov, ktorí utekali pred blížiacim sa frontom. Priestory boli poskytnuté viac ako 400 utečencom z Poľska a Ukrajiny. 20. októbra 1944 vnikli do Revúcej Nemci a budova gymnázia sa stala obeťou ich drancovania. Následne sa tu ubytovali a budovu okupovali až do oslobodenia mesta 25. januára 1945. Nemci, ale po prechode frontu aj Rumuni značne zdevastovali vtedajšie zariadenie školy a z telocvične školy si urobili maštaľ.
2. marca 1945 sa do novej budovy Prvého slovenského gymnázia vrátilo vyučovanie v meštiackej škole. V novembri toho istého roku sa sem presťahovalo novozriadené osemtriedne Štátne gymnázium, neskôr osemročná základná škola, deväťročná základná škola, ktorá bola premenovaná na základnú školu, potom stredné odborné učilište a nakoniec osobitná škola.
16. septembra 1962 pri príležitosti 100. výročia gymnázia boli v budove slávnostne otvorené Pamätné izby Prvého slovenského gymnázia, ktoré sa nachádzali na prízemí a to v pravej časti budovy. Boli to dokopy tri miestnosti a chodba, v ktorej boli umiestnené dokumenty z Československého štátneho reálneho gymnázia. V jednej z miestností sa nachádzali najstaršie písomnosti o meste, v ďalšej boli práce profesorov, ich prípravy, študentské rukopisné časopisy, ale aj dokumenty o útokoch proti gymnáziu. V poslednej z miestností bola zriadená knižnica gymnázia.
18. októbra 1972 schválila Rada Okresného národného výboru v Rožňave zriadenie Literárneho múzea Gemera v budove gymnázia, ale nakoniec sa tento plán neuskutočnil.
Nakoľko budova gymnázia začala postupne chátrať až do takej miery, že jej hrozila likvidácia, tak sa v roku 1992 začalo pracovať na jej rekonštrukcii. Mestské zastupiteľstvo v Revúcej vtedy vyčlenilo 700 000 Kčs na opravu strechy. V rámci rozsiahlej rekonštrukcie budovy boli taktiež obnovené pôvodné tvary okien, ktoré na začiatku 50. rokov 20. storočia zväčšili, aby sa „vylepšilo osvetlenie v triedach.“
16. septembra 1998 bola už zrekonštruovaná budova slávnostne odovzdaná do užívania Prvému slovenskému literárnemu gymnáziu a to za účasti Evy Slavkovskej, vtedajšej ministerky školstva Slovenskej republiky. Prvé slovenské literárne gymnázium malo celoslovenskú pôsobnosť a svoju činnosť v Revúcej začalo vyvíjať v provizórnych priestoroch už 3. septembra 1997.
Schátraná budova gymnázia pred rekonštrukciou.
(Zdroj: archív Dušana Dubovského, fotografiu poskytol Pavol Ferdinandy)
Rekonštrukcia budovy, s ktorou sa začalo po roku 1992 urobením novej strechy.
(Zdroj: archív Dušana Dubovského, fotografiu poskytol Pavol Ferdinandy)
V prvom slovenskom literárnom gymnáziu sa počas jeho fungovania zameriavali najmä na rozšírené vyučovanie slovenského jazyka, literatúry a literárnej tvorby. Vyučovali sa tu aj rôzne špecifické predmety, z nich napríklad literárno-dramatická tvorba a ako jediná škola na Slovensku vyučovala i základy žurnalistiky. Prvýkrát sa vážnejšie problémy vo fungovaní Prvého slovenského literárneho gymnázia objavili v roku 2016, kedy vznikol konflikt ohľadom využitia dotácie na opravu murovaného plota a chodníka pri budove gymnázia.
Prvé slovenské literárne gymnázium bolo výnimočné a jediné svojho druhu na Slovensku. Napriek tomu záujem žiakov o štúdium na tomto gymnáziu čoraz viac upadal. A preto v roku 2018 rozhodol Banskobystrický samosprávny kraj o presťahovaní študentov gymnázia z pôvodnej historickej budovy do budovy Gymnázia Martina Kukučína. Odvtedy zostala historická budova Prvého slovenského literárneho gymnázia nevyužitá. Školský rok 2019/2020 bol vôbec posledný v histórii gymnázia. Prvé slovenské literárne gymnázium bolo oficiálne zrušené 31. októbra 2021, aj keď išlo vlastne už len o administratívny úkon.
Zrekonštruovaná nová budova gymnázia, v ktorom sídlilo do roku 2018 Prvé slovenské literárne gymnázium.
(Autor: Peter Uhrín)
Litterra je vyspelý, kultúrno-vzdelávací hub v Revúcej. Je priestorom pre fantáziu bez hraníc, miestom, kde spolu tvoríme náš vesmír.
Nenechajte si ujsť novinky.
Copyright 2024 Litterra, n. o. All Rights Reserved
